XIII Snem SLSK

13.snem Slovenského skautingu

Takýto transparent visel v najväčšej zasadačke Mestského úradu v Poprade.

Na chodbe sa len tak mihali červené tričká, ktoré mali veľmi výraznú potlač. Hrdo sa tam vypínalo päť písmen STAFF. Bol piatok večer a všetko už bolo pripravené na príchod delegátov, pozorovateľov, ústredia, načelníctva a ďalších dôležitých ľudí.

Staff bol rozdelený do šiestich skupín, na čele s ich veliteľmi: skrutátorom velil Bill, šatniarkam robila šéfku Lucia, babám – registračkám velilo ústredie, predavači z bufetu boli pod vládou Faba a najdôležitejší SBS a ubytovači plus prevádzatelia zo stanice na mestský úrad (samozrejme, všetko v jednej desiatke chlapcov ) zotročovaní krutovládou Výkričníka.J

Takto nejako vyzeral organizačný tím. Ako to vyzeralo počas celého snemu???

Radi vám ponúkneme rozhovor dvoch staffáčok. Jedna z nich je skrutátorka Soči, druhá šarmantná šatniarka Maryy.

CHŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ........ (dvere na zasadačke sa rozleteli)

Soči-S: ,,Maryyyyyy! Tam sa nedá dýchať SBS robí riadne dusno!“

Maryy-M: „A čo si myslíš, že ja tu žerem tú najväčšiu slávu?! Už neviem rozoznať žiadnu farbu a narátam tak do dvoch. Ja som jeden a ty.....nechaj tak!“

S: ,, No a ja? Kartičky už nevidím, rátam všetkom nepotrebné a nohy si necítim.“

M: ,, Delegáti ešte nemrú? Je tam nejako rušno.“

S: ,,Nie, nie polovica zaspala a počuť iba źźźźźźźźźź a podobné citoslovcia.

V šatniach sa ako darí? Videla som tam zopár goratexových búnd. Asi sa ti stratiaJ.“

M: ,, No určite dostanem........“

Bill-B: ,,Sočííí, kde sa flákaš?! Treba ťa!“

S: ,,Už letííííííímmm! Čau Maryy, čau.“

M: ,, No zbohom zase nuda!“

A tak sa Maryy nudila a Soči poctivo pracovala. Čas sa im míňal a prišla tá vytúžená chvíľa, keď sa dvere rozleteli a z nich sa hrnuli húfy ľudí...V tejto chvíli si baby vymenili funkcie ( Maryy pracovala a Soči zaslúžene oddychovala ).

S: ,,Maryy, ešte dlho?

M: ,, Nehubuj a vesluj, niekto sa tu snaží pracovať! Váu, veď tu už nemám žiadnu vetrovku! Let´s go!!!“

S: ,, Papať, papať, papúúúú!“

......o niekoľko minút na obede.....

M: ,, O my God! Koľko veľa ľudí, z kadiaľ sa tu nabrali.“

S: ,, Žeby si im všetkým vydávala vetrovky? Načo ti to bolo dobré?!“

M: ,, No dovoľ ja vykonávam svoju prácu!!!“

S: ,, Tak dobre nechaj.....“

Výkričník-V: ,, Makááám, rokovanie začína o 1min 25,03s veliteľského času, všetci tam musíte byť na čas!“

M+S: ,, Ó,Boóooóóóóže!!!“

Poobede sa ručička hodín kotúľala ako z kopca, takže čas zbehol rýchlejšie. Avšak Maryy sa stále nudila a Soči jej dlhú chvíľu spríjemniť nemohla. Všetko má svoj koniec aj rokovanie snemu a prišiel čas na trochu duchovnejšiu časť programu. Náš brat Andy nám v bývalej komunistickej zasadačke slúžil sv. omšu. Zaznelo posledné lá lá lá...a naša omša sa ukončila...

S: ,,Maryy, poď rýchlo na večeru, že nebude veľa ľudí....a môžeme tak prísť na ďalší program.“

M: ,, No veď, idú prezentácie.“

Mali pravdu prezentácie ušli ako voda, aj keď Maryy musela občas zaskakovať do šatne. Po tom všetkom ich Bill zavolal na recepciu. Oslávili tam storočnicu( aj keď sa už síce oslavovala celý rok). A potom sa odišlo na ubytovňu.

Ráno sa všetci opäť stretli na mestskom úrade a začalo sa rokovanie. Vyzeralo skoro všetko podobne ako včera až na to, že sa volil náčelník a záver snemu bol obed. Samozrejme, že potom odišli iba „páni“( delegácia,....) a „poddaní“ ( STAFF )musel zostať upratovať na mestskom úrade.

Staff vyžmýkaný, ale šťastný, že mohol pomôcť a delegáti unavení, niektorí aj vynervovaní, lebo im neprešlo to, čo chceli ,sa rozišli domov.

Asi takto vyzeral 13. snem SLSK v skratke. Kto tam nebol neuverí! Takže ak o dva roky dostanete ponuku ísť na 14. snem SLSK tak to neodmietnite.

Vymysleli a graficky upravili v slovenskom znení MARYY & SOČI